Bežím do divadla

Stalo sa mi včera. Pýtala sa pred časom jedna kamarátka svojho okolia na Facebooku, že má lístky na HollyRoth to SND za 4€, či sa niekto nechce pridať. Nuž som povedal, že chcem.

Tak som dostal podrobnsti, že to sú lístky kúpené pre skupinu, že ona tam ide so svojimi študentmi, že jej zostalo niekoľko voľných, a že možno zostanú neobsadené lebo ktovie či rodičia a príbuzní budú chcieť, a že je to v utorok o 19:00.

Nuž tak sa blížil utorok večer, o 17:30 ma zavolal kamarát, čo s ním aj robím na aktuálnom projekte, čosi sme riešili, potom sa rozkecal, ja som ho mu nakoniec niekedy o 18:35 povedal, že už musím končiť, rýchlo sa obliekol do nejakých slušných nohavíc a snažil sa dostať do divadla.

Keď mi ušiel trolejbus čo by ma vzal aspoň na 29. augusta, ďalší mal ísť o 17:50, a aj X13 z námestia SNP, ako som si zistil z mobilu, bolo preč a ďalšie, ktoré by som stihol električkou, šlo až o 17:55, tak som si vravel, aký som debil, ísť takto neskoro a nestihnúť.

Bolo 17:46 a nezostávalo mi nič iné ako vrátiť sa domov, alebo urobiť niečo úplne iné (nie, na  taxík som lakomý). Nezostalo mi nič iné, iba sa pustiť do nezvyklého podniku: skúsiť do toho SND proste dobehnúť.

Keď už som mal na nohách tie bežecké topánky (lebo v nich bežne chodím), tak som si jednou rukou držal ľadvinku aby sa moc nekymácala a zvyškom tela som sa pustil do behu. Občas som spomalil do chôdze (napríklad pred prechodom cez cesty, čo boli cestou), ale inak som bežal. Po špičkách, primárne, keďže tie topánky boli Vibram Fivefingers.

Nebol to zlý zážitok. Do SND som dobehol, keď hlásili, že je päť minút do začiatku predstavenia. Kamarátka už tam nebola, samozrejme. Už tam len postávali nejakí nešťastníci bez lístkov, ktorých nakoniec pustili dnu, lebo ešte boli miesta. Šiel som s nimi. Zadarmo.

Týmto ďakujem Bohu / a Slovenskému národnému divadlu / že za moju odvahu / pustit sa do behu / dali mi takúto odmenu.

Bolo to zvláštne zistiť, pre človeka ako ja, čo beží maximálne 200 metrov na električku, a o tom, že beh je pre ľudské telo prirodzený spôsob pohybu, vie len z článkov, že beh naozaj funguje. Podľa google maps má tá trasa (z konca Obchodnej cez celú Mariánsku a Lazaretskú do SND) 1,5km. Neviem, či by som inak pri zdravom rozume išiel bežať 1,5km. Teraz už viem, že to nič strašné nie je.

Len tie svaly vzadu na lýtkach ma dnes bolia.

A predstavenie bolo dobré. A tie lístky, čo mala tá kamarátka, už boli rozobraté. Vlastne dobre, že som prišiel neskoro.