O kanbane

Keď sa to vysvetlí, nie je to vlastne nič svetoborného. Každý by na to mohol prísť. Áno, ale pozitívne výsledky tohto malého nápadu sú skryté v disciplinovanom dodržiavaní.

Kanban sa spopularizoval ako súčasť riadenia továrenských liniek v Toshibe, ktorý je známy ako Toshiba Production System a je to hit posledných desaťročí. TPS je mnohovrstevnatý systém, ale kanban je jedným z jeho stavebných kameňov.

Čo to je? Nuž, najprv asi načo to pôvodne vzniklo. Továrne Toshiby, ktoré montujú autá, chceli znížiť zbytočné skladové priestory. Tieto boli jednak preplnené súčiastkami, motormi, prevodovkami a ktovie čím všetkým, na vstupe, a vyrobenými autami na výstupe. Súčiastky sa nakupovali vo veľkých balíkoch, a tak sa ich niekedy nahromadilo zbytočne veľa. Zároveň to brzdilo inovácie, lebo na zmeny sa nedalo reagovať tak rýchlo.

Kanban je systém, v ktorom sa na každú šúčasť výrobného procesu určí množstevný limit, nad ktorý (ale ani pod ktorý) sa počet nemá dostať. Realizácia samotná je jednoduchá -- ak došli predné svetlá, tak sa otvorí nová krabica predných svetiel zo skladu. Na každej krabici je kód, ktorý sa ale okamžite pri otvorení pošle do objednávacieho systému. Ten tým pádom vie, že je na sklade o jednu krabicu predných svetiel menej, takže okamžite objedná (jednu) ďalšiu.

To je všetko.

Až na to, že takýto systém sa ukázal životaschopný aj mimo továrenských hál. Keď budem hovorít za svoje odvetvie, tak naivný spôsob ako sa princípy kanbanu používajú sú v plánovaní jednotlivých úloh pri tvorbe softwaru. Hoci na nástenke a pomocou post-it farebných papierikov, sa vyrobia stĺpce -- Backlog: všetko čo nás napadne, že treba urobiť alebo to príde od šéfstva; To Do: to, čo sme sa rozhodli že naozaj budeme robiť, In Progress: to, na čom práve pracujeme a Done: čo už je hotové. Finta je v tom, že kanban systémom určíme limity na To Do (napr. šesť) a In Progress (napr. tri) a potom to dodržiavame. Keď niečo dokončíme, zrazu je málo v In Progress, tak niečo čím skôr, najlepšíe hneď, presunieme z To Do. A keďže je zrazu málo tam, presunieme zasa čo najskôr, najlepšie hneď, niečo z Backlogu. A bohužiaľ, funguje to aj naopak: keď sa niečo vráti kvôli chybe do In Progress, niečo sa musí vrátiť atď.

Ja mám kanban doma na potraviny. Napríklad na fľaše olivového oleja, balenia rozpustného capuccina či kakaa alebo na tégliky práškovej kyseliny citrónovej na čistenie rýchlovarnej kanvice. Mám špeciálnu poličku (ako sklad v továrni Toshiby), kde mám predkúpené tieto komodity. Keď nejaká dôjde, vezmem ju odtiaľ a čím skôr, najlepšie pri najbližšom nákupe ju tam doplním (pozriem sa, čo tam chýba oproti normálnemu stavu). Jeden Bohuš, ktorý mal v živote priamu skúsenosť s TPS, mi navrhoval, že sa do dá urobiť ešte vyfintenejšie -- že si dám do kuchyne tzv. Kanban Box (teda krabicu na kanban) a tam hodím vždy prázdny obal z toho, čo sa minulo, popritom, čo otvorím novú vec z predzásobovacej poličky. Potom pri nákupe pozriem do Kanban Boxu a rovno vidím.

Aj Bohušov Kanban Box, aj predchádzajúci príklad z továrne ukazuje v čom je kanban taký geniálny -- až sa začne používať, môžeme zabudnúť na to, aký bol nastavený limit, lebo ten sa udržuje sám -- vždy keď nastane výpadok o jeden kus, tento jeden kus (nech ide o čokoľvek) sa doplní.

Princíp kanbanu sa dá aplikovať na všeličo. Predstavme si skupinu milionárskych kamarátov, milovníkov umenia, ktorí sa rozhodnú, že budú navštevovať (osve, spolu na to pri svojom biznise nemajú čas) napríklad vyhlásené umelecké diela po celom svete a potom na ne do spoločného blogu jetsetart.biz napíšu svoje dojmy, a budú si porovnávať, kto rovnakú vec ako inak vidí. Tak si na začiatku zopár lokácií vytipujú a potom ich postupne pri svojich obchodných cestách navštívia.

Jeden zo spôsobov ako použiť kanban je to, čo každého asi prvýkrát napadne -- až všetci okomentujú napríklad Monu Lízu, vyhodí sa zo zoznamu a kanban zavelí pridať niečo iné, napr. Pietu.

Toto môže fungovať, ale niekedy môže chvíľu trvať, kým každý ohodnotí rovnaké dielo, pričom možno už umeleckých hodnotení bolo dosť veľa, len sa nezišli. Takže trochu sofistikovanejší spôsob by mohol byť tento: Kamarátov je päť, čiže jeden článok vlastne prispieva k uzavretiu jedného diela jednou pätinou. Takže stačí za každú pridanú hodnotiacu správu pridať do nejakého celkového súčtu jednu pätinu. Až súčet dosiahne alebo presiahne jednotku, dohodnú sa na ďalšej lokácii a súčet znížia o jeden. To je tiež kanban, hoci nie taký priamočiary ako predchádzajúce príklady. Tento udržiava limit nie na fyzické lokácie, ale na „virtuálne lokácie“, alebo inak povedané, na „priestor na hodnotiace návštevy“, ale stále to je ten princíp, udržiavať nejakú veličinu na stabilnej hodnote (a čo keď sa jeden z nich na umenie vykašle a začne radšej zbierať autá? Žiadna tragédia, odteraz si za každú recenziu započítajú jednu štvrtinu).