Zmeňte svoj život (k lepšiemu)!

Ešte pred pol rokom som bol iný človek. Teda, aspoň mnohí tvrdia, že teraz som iný než som bol. Hoci mne samotnému sa nezdalo, že by došlo k nejakej zmene. Ešte stále som melancholický "tragický romantik", mávam často depresie a záchvaty beznádeje a svetabôľu. Tak aká zmena?

Ale nakoniec som im uveril. Je to asi naozaj tak, že už je tých zlých vecí menej, a hlavne, zrejme je zo mňa cítiť omnoho viac radosti zo života a pozitívnej energie. A schudol som – už mi pri preventívnej prehliadke žiadna lekárka diagnózu "ľahká obezita" nenájde.

A to všetko preto, nad čím sa teraz každý nafúkaný elitársky intelektuál (teda človek ako ja) pohŕdavo uškrnie (podobne ako nad mobilmi, napríklad), až kým to nevyskúša a nestane sa to novou súčasťou jeho životného štýlu – DDR, alias "Dance Dance Revolution", po slovensky "Tancuj, tancuj, vykrúcaj:-D) – hra, ktorá vyžaduje pripojiť také zariadenie, aké je na obrázku, k PC (pôvodne to bolo na herné konzoly), pustiť správny software a hrať.

Asi niekedy okolo vlaňajšieho októbra som totiž bol na Moorcone (akcia s vynikajúcou atmosférou, ale to je asi dané jej komornosťou a schvaľovaním prihlásených) a tam Pogo priviezol svoje DDR. Ako hanblivá osoba som sa nestrápnil tým, že by som to verejne skúšal – vedel som, aký by som bol ľavý, ale tá pozitívna energia a ten "fun", ktorý okolo toho vznikol, davy ľudí, ktorý skákali aj naprázdno, čakajúc vo fronte, kám sa tam dostanú, to ma naozaj dostalo. Takže som si to samozrejm hneď zohnal domov.

Na hranie tejto hry je potrebné celého človeka – treba mať nohy, oči, uši (na veľmi vysokých leveloch aj ruky resp. kolená). Ja osobne ešte používam aj hlavu, "pattern recognition", ergo "rozpoznávanie vzorov" je predsa výsostne mozgová záležitosť. Hra sa hrá v konečnom dôsledku nohami – v tej správnej chvíli je potrebné trafiť nohou správnu šípku. K tomu vám dopomáhaj cit pre rytmus (hra totiž hrá hudbu a šípky sú s ňou presne synchronizované – preto to ostatne môže pripomínať tanec a preto teda taký názov), na vyšších leveloch už spomínaný pattern recognition (pred očami sa vám odvíja prúd šípok, ktoré bude nutné trafiť v najbližšej budúcnosti, a preto je dobré ich vedieť preložiť do budúcich pohybov) a na úplne najvyšších leveloch fyzická kondícia. Ktorú mám, mimochodom (subjektívne) o dosť lepšiu než kedysi.

A skoro nič to nestojí. Objednáte si dance pad (to je insiderský názov toho zariadenia, na ktorom sa skáče, linky hľadajte na http://ddr.pocitac.com), software je zadarmo (http://www.stepmania.com), pesníčky sú trochu problematické, väčšina ľudí ich má nelegálne, skopírované z netu alebo od ľudí, čo už DDR majú; je ale možnosť získať ich aj legálne (hoci je to trochu komplikované a drahé).

Odporúčam, skúste, naozaj. Antidepresívum, sociálny zbližovač, zdroj pozitívnej energie, ešte je to aj zdravé a je to extra fun. Veď uznajte, musí to byť sila, keď to zo mňa dokázalo urobiť lepšieho človeka.

(A kto to už pozná, nech mi dá za pravdu, že je to úžasné, že?:-))